Dominika Blahutová
Veľmi dávna spomienka
Čo som si myslela? Teda, alebo čo som skôr čakala?! Že prídem krásna, voňavá s úsmevom a vyobliekaná a on mi padne k nohám? Snáď som si nemyslela, že ma aspoň po tom zakryje...
Žena, žieňa, semtam dievčatko z rodu ľudí. Mám veľa radosti, šťastie, priateľov, obyčajné problémy, nezmyselné depky a život asi ako každý priemerný, trošku viac šťastný človek. a pritom úplne špecifický a iný:) Zoznam autorových rubrík: vidím, nevidím, Súkromné, Nezaradené
Čo som si myslela? Teda, alebo čo som skôr čakala?! Že prídem krásna, voňavá s úsmevom a vyobliekaná a on mi padne k nohám? Snáď som si nemyslela, že ma aspoň po tom zakryje...
Práve som si spomenula na jednu príhodu z mojej ešte mladšej mladosti, než akú zažívam teraz. Je to príbeh o tom , ako ma chcel kamarát predať druhému kamarátovi. volal sa Ďuri- teda ten čo ma chcel kúpiť..
Snažím sa byť zrozumiteľná. Snažím sa hovoriť artikulačne správne. Snažím sa, aby ma bolo počuť. A snažím sa prispôsobiť vhodným, nevtieravo chápavým postojom voči daným osobám... o ktoré samozrejme stojím.
..chúďatko, snáď za to ani nemohlo, možno bola tak vychovaná a či ju len zbil život tak, že sa ňou stala..- bezchrbátikovou..
Nikdy pri umývaní zubov nestojím pri umývadle. Pripadá mi to zbytočné zabíjanie času. Radšej pri tom behám po byte, počúvam hudbu, tancujem, alebo sa obliekam či „čatujem“ na nete. No veď hej, toľko vecí sa dá pri tom robiť, tak prečo by som mala stáť pred zrkadlom, škeriť sa na seba, sledovať ako desne mi stoja vlasy a že by som mohla schudnúť. No nie to radšej nie. Vždy sa radšej premávam a zneužívam nadobudnutý čas na svoje záujmy.
Myslím, že by som potrebovala osvietiť vyššou mocou. Dám sa uniesť mimozemšťanmi. Keby ma teda aspoň ony chceli. Ale určite si ma nevezmú. Mama hovorí, že ja sa nemám báť ani toho že ma niekde v noci keď pôjdem sama znásilnia, alebo nebodaj ukradnú. Sakra.. Čo teda so mnou?
Niekedy sa možno nemáme brániť smrti keď sa blíži. Možno práve vtedy má prísť...
Znova sedím v autobuse a myslím že mi zas treba cikať. Môžem akurát tak na to nemyslieť a obzerať sa okolo. Na ľudí, na dediny mihajúce sa mi za oknom a kopec, kopec ľudí.